Zoo Lešná

Už si skoro ani nepamätáme časy, kedy každá ubikácia v Zoo bola ohradená hustým hrubým pletivom či aspoň nevzhľadnou kamennou ohradou. Keďže ľuďom to evokovalo väzenie (nehovoriac o tom, že drôtené klietky s betónovou podlahou a prakticky žiadnym vybavením pre zvieratá naozaj väzením boli), začala éra veľkých výbehov pripomínajúcich prirodzené prostredie zvierat ,od návštevníkov oddelených iba prirodzenou prekážkou (vodnou priehradou a pod.) či sklom. Drôtené pletivo ostalo len vo vtáčích či niektorých opičích voliérach.
Trend ale pokračuje ďalej a teraz sa stáva, že zvieratá nie sú od návštevníkov oddelené ničím, len chodníkom. A práve takéto priechodné expozície môžeme nájsť v Zoo Lešná. Toto je naozaj veľmi veľký prejav dôvery pracovníkov Zoo voči ľuďom. Voči zvieratám ani nie, keďže zamestnanci určite vedia, u ktorých zvierat si to môžu dovoliť (priechodnej expozície s levmi sa asi nedočkáme), ale väčšina ľudí (alebo len dobre viditeľná menšina?) sa nezvykne v prítomnosti zvierat chovať veľmi rozumne. Netuším, ako veľký stresový prvok predstavujú návštevníci pre zvieratá; verím, že nie veľký, keďže samotárske či plaché zvieratá do priechodnej expozície nedávajú.

"Čo tu chceš?"

Najkrajší a najprirodzenejší príklad priechodnej expozície je tropická hala Yucatán, ktorá sa nachádza kúsok od hlavného vchodu do Zoo. Takto nejako si človek predstavuje dažďový prales. Množstvo zelene, vtáky poletujúce nad hlavami, opice skákajúce po stromoch, vlhko, teplo... Hneď pri vchode sa dvaja kosmáči trpasličí kŕmia z kŕmidla a štebotajú si pri tom (doslova). Kúsok ďalej krokodíl kubánsky stojí nepohnute s otvorenou tlamou. Vedľa je jazierko s pipou americkou, ktorú poznám najmä z kníh Geralda Durrella a ktorú som preto veľmi chcela zbadať naživo, avšak sa mi to v hustej vegetácii nepodarilo (Pipa je zaujímavá hlavne tým, že samička nosí vajíčka na svojom chrbte, odkiaľ sa rovno „liahnu“ malé žabky. Ona sama príliš vzhľadná nie je. Aj keď žabiak by asi protestoval.). Cez sklo môžeme pozorovať nádrže s obrovskými piraňami či rajami pávookými. Na strome si odpočíva mravčiar štvorprstý a hneď vedľa sa kŕmi rodinka chvostnáčov. Presnejšie povedané, kŕmi sa matka, ktorá si aj s mláďatkom prichyteným na jej chrbte občas obozretne uhryzne z akejsi rastliny, otec zatiaľ pozorne sleduje celú situáciu a hlavne navštevníkov a tvári sa hrozivo. Zjavne mu to vyšlo, lebo niektorí uprený pohľad opice sediacej len niekoľko centimetrov od nich nevydržali a radšej sa vzdialili. Po vystúpení hore schodmi sme mohli pozorovať celú halu z výšky. Tu poskakujú hlavne tamaríny, opäť len niekoľko centimetrov od nás.

Kŕmiaci sa kosmáč trpasličí

Okrem priechodných expozícií je Zoo Lešná zaujímavá tým, že podobne ako napríklad Zoo Plzeň je celá rozčlenená podľa jednotlivých kontinentov na Južnú Ameriku, Austráliu, Áziu a Afriku a vo výbehu žijú spolu rôzne druhy zvierat z danej oblasti.

Cestou z Južnej Ameriky do Austrálie môžeme okrem takýchto výbehov obdivovať rozkvitnutú agávu (podľa nápisu je to stredoeurópsky unikát) či ary na stromoch nad hlavami, mimo voliéry (nie sú to žiadni utečenci), až sa dostaneme k ostrovu kotúľov (resp. saimiri, netuším aký je správny slovenský názov), čo je jazero s labuťami, kačicami a iným vtáctvom a samozrejme hlavne s týmito opičkami, ktoré sa naháňajú po lane a v korunách stromov. Skvelé miesto na oddych a aký kontrast oproti ruchu pri stánkoch s občerstvením, ktoré sú neďaleko odtiaľ. Po ceste ďalej absolvujem svoju prvú jazdu na ťave v živote. Nasleduje ďalšia priechodná voliéra s klokanmi, ktoré však len nečinne ležia a driemu, žiadny veľký zážitok sa nekoná.

Čistiace sa lemury

Ázia je rozlohou celkom malá (samozrejme len tá v Zoo Lešná), dokonca aj gibony tentokrát sklamali a nepredviedli obvyklú dávku cirkusových kúskov. Asi mali obednú siestu, ako aj lemury vari na vedľajšom ostrovčeku. Afrika privíta nádhernými expozíciami s jazierkami a potôčikmi s plameniakmi, kopytníkmi a pštrosmi, nemôžu chýbať levy (ktoré ako vždy v obrovskom výbehu len vylihujú). Priechodná expozícia s lemurmi kata je veľkým zážitkom, lemury sa vôbec neboja, jeden z nich snaží poškriabať jedného neodbytného návštevníka, ktorý sa snaží s nimi nasilu skamarátiť. Návštevník to pochopí, vzdiali sa, lemur tiež a pripojí sa ku klbku ostatných lemurov, ktorí sa vyhrievajú na jedinom kúsku trávy, kam cez konáre stromov presvitá slnko (a znemožňujú mi tak ich poriadne odfotiť). Všetci sa navzájom čistia, malý lemur si dáva u mamy obed, jednoducho idylka. Do Afrického pavilónu si to človek musí vyšliapať, a ak už predtým videl Africký dom v Prahe, nič ho neprekvapí. Pravda, pohľad na malé žirafiatko poteší vždy a ani taká bezhrivá zebra sa nevidí každý deň. Tým sa Zoo v podstate končí a popri mnohých vtáčich voliérach (väčšinou so zoborožcami) sa dostávame k trochu vyčačkanému, avšak stále peknému a impozantnému zámku Lešná, ktorý bol v dobe našej návštevy, v pondelok, samozrejme zatvorený. Obklopený je jazierkami a záhradou s niekoľkými druhmi vtáctva.

Zámok Lešná

Na záver (alebo začiatok, záleží, ktorým smerom sa vydáte) je tu ešte výbeh s mojimi obľúbencami, tučniakmi Humboltovými, ktoré predvádzali synchrónne skákanie do bazénu a vyliezanie z neho a nemôže chýbať pavilón primátov. Gorilkám akosi chýbala mediálna známosť ich pražských príbuzných, no nie sú tu sami. Je tu množstvo ďalších druhov opíc, mnoho z nich s maličkými „prírastkami“ prichytených na chrbte, pri pozorovaní ktorých sa dá stráviť pekných pár chvíľ.
Ja som si pred opustením areálu nemohla odpustiť ešte poslednú návštevu haly Yucatán.

"Do skorého videnia!"

Celkovo hodnotím Zoo Lešná veľmi pozitívne, ak ju mám porovnať so Zoo Praha, ktorá platí za najlepšiu Zoo v Čechách (napríklad aj podľa rebríčku MF Dnes, kde sa Lešná umiestnila na 3. mieste), v mnohých veciach sa jej vyrovná, v niektorých ju dokonca aj prekonáva. Nemôže síce súťažiť množstvom zvierat či expozícii, zato ponúka väčší estetický zážitok či pocit kontaktu so zvieratami. Ako miesto na oddych a relax môžem vrelo len odporučiť.

Praktické informácie: všetky najdôležitejšie nájdete priamo na ich webovej stránke. Ja pridám niektoré z pohľadu návštevníka. Stánky s jedlom sú celkovo štyri, všetky zhruba s rovnakým, typicky českým sortimentom, kde jediné bezmäsité jedlo tvoril klasický vyprážaný syr s hranolkami. Vyznávači zdravého štýlu si tu na svoje neprídu. Značenie v Zoo je dobré, s plánikom v ruke (ktorý sme dostali zadarmo pri vchode) sme sa ani raz nestratili, po ceste je aj množstvo zaujímavých náučných tabúľ.
Posledná rada na záver. Ak si chcete ísť do Zoo naozaj oddýchnuť, odporúčam vybrať si menej frekventovaný termín. Ja som ju navštívila v pondelok a vtedy tam bol podla mňa maximálny znesiteľný počet ľudí, cez víkend to tam musí byť dosť preplnené.