O rôznych Zoo

Už si skoro ani nepamätáme časy, kedy každá ubikácia v Zoo bola ohradená hustým hrubým pletivom či aspoň nevzhľadnou kamennou ohradou. Keďže ľuďom to evokovalo väzenie (nehovoriac o tom, že drôtené klietky s betónovou podlahou a prakticky žiadnym vybavením pre zvieratá naozaj väzením boli), začala éra veľkých výbehov pripomínajúcich prirodzené prostredie zvierat ,od návštevníkov oddelených iba prirodzenou prekážkou (vodnou priehradou a pod.) či sklom. Drôtené pletivo ostalo len vo vtáčích či niektorých opičích voliérach.

Mojej prvej návšteve ZOO Plzeň predchádzala prehliadka ZOO v Prahe, a tak som tam šla s miernymi obavami, či nebudem sklamaná a či mi po pražskej zoo nebude pripadať ošumelo a biedne. No moje obavy sa ukázali ako zbytočné.

Jerseyskú Zoo založil v roku 1959 Gerald Durrell. V tej dobe boli Zoo len akési zábavné parky, kde nešlo o nič iné, len za peniaze ukazovať návštevníkom zvieratá, ktoré v nevyhovujúcich podmienkach často hynuli a boli pravidelne dopĺňané ďalšími z prírody. No Durrell prišiel s myšlienkou spraviť zo Zoo vedeckú a vzdelávaciu inštitúciu, ktorá sa bude starať o rozmnožovanie vymierajúcich druhov, o ich štúdium, školenie ľudí v konzervátorskej činnosti a oboznamovanie verejnosti o všetkých týchto aktivitách. Zvieratá tu mali byť ubytované v priestoroch čo najviac podobným ich prirodzenému prostrediu, ktoré by plne spĺňali požiadavky na plnohodnotný život. A hlavne, nemalo by ísť o “bežné” zvieratá, ale o tie ohrozené, vymierajúce, či na pokraji vyhynutia.. Pozrime sa spolu, nakoľko sa mu tento sen podarilo splniť.

Ukážkovým príkladom toho, ako by Zoo nemala vyzerať, je táto Zoo blízko mestečka Rabat v Maroku. Keďže sme nedávno predtým navštívili Jerseyskú Zoo, bol to o to väčší kontrast.