Ukážkovým príkladom toho, ako by Zoo nemala vyzerať, je táto Zoo blízko mestečka Rabat v Maroku. Keďže sme nedávno predtým navštívili Jerseyskú Zoo, bol to o to väčší kontrast.
Všeobecný prehľad
Zoo sa nachádza kúsok za mestom, v suchej oblasti. Oproti nej sú pozliepané budovy s nevyhnutními satelitmi. Cestu lemujú stánky s občerstvením. Je to posledná šanca kúpiť si niečo pod zub – v Zoo nie je nič.
Vstupné je (aspoň pre nás) viacmenej symbolické – 9 Dh, čo je v prepočte asi 27 Sk.
Pri vstupe nie je k dispozícii zadarmo či za peniaze žiadna mapka Zoo. Akurát čo sa blízko vchodu nachádza stará, vyblednutá, nečitateľná mapa. Vo vnútri sme sa riadili pomocou šípok, ktoré ukazovali, kadiaľ sa ide ku ktorým zvieratám. Pri samotných klietkach nie sú dostupné prakticky žiadne informácie o vystavovaných zvieratách. Len názov a odkiaľ zviera pochádza – nič viac. Ako som už načrtla, v Zoo nie je k dispozícii žiadny bufet s jedlom či pitím. Kedysi zrejme boli, ale teraz tu po nich ostali len prázdne ošarpané budovy. Arabi znalí veci si sem nosia piknik, my sme museli hladovať.
Výrazne sfarbený bažant zlatý
Zdroj: http://centros3.pntic.mec.es/cp.clarin1/images/faisan-dorado-foto.jpg>
Všetky tieto veci sa ale týkajú len návštevníkov, a pokiaľ by samotné zvieratá mali k dispozícii všetko čo potrebujú, nepovedala by som nič. Lenže..
Zoo vystavuje obrovský počet zvierat – podľa Lonely Planet až 90 druhov cicavcov, 25 druhov plazov a 160 druhov vtákov. Určite by však urobila oveľa lepšie urobila, keby uprednostnila kvalitu pred kvantitou. Prejdime si to postupne.
Prehliadka
Vstupujeme do Zoo, víta nás vtáčie štebotanie z množstva voliér. Voliéry sú celkom veľké, no počet druhov a jedincov je predsalen priveľký na taký priestor. V každom prípade, je to ešte jeden z tých veselších obrázkov. Najvýraznejší bol jednoznačne bažant zlatý (Chrysolophus pictus), ktorý svojím perím prekonal aj pestrofarebné papagáje. Tie tu boli zastúpené skôr klasickými druhmi – andulky, korely, agapornisy a podobne.
Niekoľko levov sa musí spolu tlačiť v malej klietke
Pokračujeme ďalej pozrieť sa na moje najobľúbenejšie zvieratá, mačkovité šelmy. Betónová malá klietka s menším výbehom von, v nej 1 – 3 “mačky” chodiace dookola. Čo iné som mohla čakat? Aj iné Zoo, ktoré inak majú vyhovujúce príbytky pre zvieratá, ubytúvajú mačkovité šelmy do týchto väzení. Inak to neviem nazvať. Nechápem, prečo zrovna tieto nádherné mocné zvieratá, ktoré potrebujú vybiť svoju energiu, sú nútené celý deň chodiť dookola po malej klietke. Úplne ma dorazili klietky pre levy. Kedysi na území Maroka žili tzv. berberské levy, ktoré panovníci kŕmili svojimi nepriateľmi. Tieto ako také vyhynuli, ale levy ubytované v rabatskej Zoo majú vraj 80 % ich genetickej výbavy – a v klietke malej pre jedného leva je ich 5 – 6! Nepatrím k ľuďom, čo si myslia, že veľkosť klietky je ten najdôležitejší parameter, na druhej strane nejaký ten životný priestor musí mať zabezpečené každé zviera. Tu mohli buď ležať, alebo sa prechádzať druhým po hlavách. Fakt smutný obrázok, neverila som, že niečo také je možné v 21. storočí. Inak sú tu vidieť bežné druhy mačkovitých šeliem – leopard škvrnitý (Panthera pardus) i s jeho čiernou variantou, jaguár (Panthera onca), puma (Puma concolor) atď..
Mimochodom, levy majú k dispozícii obrovský výbeh. V dobe našej návštevy tam boli tri levy. Asi ich tam vypúšťajú postupne, v každom prípade tých pár chvíľ relatívnej voľnosti im nevynahradí život v tak stiesnených podmienkach. Poďme ale ďalej.
Kým pár šťastnejších má k dispozícii veľký výbeh
Míňame niekoľko živočíchov vídaných celkom bežne v zoologických záhradách – slony africké, nosorožce, žirafy, zebry.. taký prierez africkou faunou, veď sme predsa v Afrike. Prvýkrát vidím naživo niekoľko druhov hyen či munga egyptského (Herpestes ichneumon), v malých klietkach sa opäť tlačia cibetky, servaly a ženety. Prichádzame k ďalšiemu smutnému obrázku – opiciam.
Tentoraz už nejde o to, žeby mali k dispozícii malý priestor. Ten je celkom postačujúci. Ide o to, že tieto inteligentné zvieratá majú k dispozícii betónovú podlahu, mreže (aspoň majú po čom šplhať), nejaké kusy lana a pár kusov dreva (akože preliezka). Verím, že na pár dní to bola dobrá hračka, ale po niekoľkých týždňov strávených na tom istom mieste to už nie je také zábavné. A tak sa tu šíri jeden zo závažných problémov Zoo – nuda. Mandril pestrotváry (Mandrillus sphinx) – toto vzácne zviera – vyslovene vyzeral, že má depresiu. To isté platí o šimpanzoch. Tieto zvieratá, tak inteligentné a podobné človeku, boli opäť umiestnené v celkom veľkom výbehu, no bez dostatočne veľkého množstva podnetov. Tak šimpanzi len smutno čučali cez sklo, alebo si navzájom preberali srsť.
Mandril pestrotváry rozmýšľa čo s načatým dňom
Ukončime túto smutnú prehliadku. V obrovských výbehoch sa tú nachádza niekoľko zástupcov jeleňovitých, antilopovitých, gazelovitých a podobne. Tie sa tu majú celkom dobre.
Záver
Rabatská Zoo sa vraj snaží o rozmnožovanie niekoľkých ohrozených druhov (ibis nahý, pár druhov antilop či gaziel). Neviem nakoľko je v tomto úspešnená, na druhej strane, väčšina druhov tam prezentovaných patrila k (zatiaľ) bežným druhom, ktoré sa ale v takýchto nevyhovujúcich podmienkach zrejme nedožívajú vysokého veku, nerozmnožujú (nevidela som tam skoro žiadne mláďatá) a teda musia byť dopĺňané z voľnej prírody. Jedným slovom, nevidím absolútne zmysel v existencii tejto Zoo. Áno, Maročania nemajú peniaze ani na dôležitejšie veci (zato má kráľ peniaze na postavenie 2. najväčšej mešity na svete za niekoľko stotisíc dolárov), ale potom radšej nech nemajú Zoo vôbec. K pozitívneho vzťahu ľuďom k prírode to aj tak nevedie – zvieratá sú tam bežne vykorisťované a v samotnej Zoo som videla chlapcov, ako hádžu kamene do klietok a rodičia ich anilen nenapomenuli. O nejakej vedeckej či vzdelávacej činnosti nemôže byť tiež ani reči. Jedným slovom, ak by ste aj náhodou niekedy zavítali do Rabatu, do tejto Zoo určite nechoďte.
Pozdrav od zvieratok z Afriky