ZOO Plzeň

Mojej prvej návšteve ZOO Plzeň predchádzala prehliadka ZOO v Prahe, a tak som tam šla s miernymi obavami, či nebudem sklamaná a či mi po pražskej zoo nebude pripadať ošumelo a biedne. No moje obavy sa ukázali ako zbytočné.

Miesto
Priznám sa, že nápad navštíviť zoo vzišiel celkom spontánne po tom, čo sme na ceste do Plzne videli jej pútač. Už to naznačovalo, že propagáciu a navigáciu má dobre zvládnutú. Tomu nasvedčuje tiež fakt, že sme tam aj napriek tomu, že sme nemali ani tušenia, kde sa zoo nachádza, autom bez problémov trafili. Smerovacie tabuľky nás sprevádzali celou cestou. Zoo sa nachádza na okraji mesta, keď prichádzate od Prahy, tak na opačnom konci. Tiež nie je problém dostať sa sem MHD (čísla 1, 4 a 41). Za parkovné sa platí, ale cena 30 kč na deň na veľkom parkovisku pri lese nie je vysoká (bolo tam viacero parkovísk, je možné, že cena inde bola vyššia, nakoľko boli trošku udržiavanejšie a bližšie ku vstupu do zoo). Cestou k hlavnej bráne sme si mohli cez plot prezrieť austrálsku faunu v podobe niekoľkých klokanov a emu.

Vo výbehoch žijú zástupcovia rôznych druhov

Vstupné a prehľad
Vstupné do zoo na rozdiel od pražskej nemá diferencie v závislosti od sezóny. Pre deti do 15 rokov (deti do 4 rokov a doprovod škôl a škôlok majú vstup zdarma), študentov, dôchodcov a vojakov je to 40 kč, dospelých 70 kč. Dajú sa tiež zakúpiť celoročné permanentky. Otvorené je od októbra do marca od 9.00 do 18.00 hod a od apríla do septembra od 8.00 do 19.00 hod.
Navigáciu v samotnej zoo by som si vedela predstaviť lepšie. Hoci sa hneď pri vstupe nachádza veľká mapa zoo (ktorú som si ale na začiatku vôbec nevšimla, až keď som sa vrátila), neskôr počas prehliadky som už žiadnu nevidela a smerovky na rázscestiach mi prišli slabo identifikovateľné (nie vždy sa podľa obrázku dalo určiť, o aké zviera ide), nedostatočné a miestami nezrozumiteľné. Ani intuitívne prechádzanie zoo mi veľmi nevyšlo, neskôr som zistila, že som toho dosť vynechala.
Ako píšu na svojej oficiálnej stránke, ide o zoogeografický biopark. To znamená, že v jednom areáli je integrovaná zoologická aj botanická záhrada. Mimo areálu a teda aj vstupného sa nachádza ešte botanický skleník a Akva-tera (akvarijná a terarijná výstava), ani v jednom som však nebola a teda sa budem sústrediť len na samotnú ZOO. Tá je členená podľa zoogeografického rozdelenia na austrálsku, etiópsku, indomalajskú, nearktickú, neotropickú a palearktickú oblasť. V každej oblasti sa nachádzajú živočíchy a rastliny pre ňu typické. Ľahko teda získate prehľad, v ktorej zemi a v akom prostredí zvieratá žijú.

Medvede hnedé

Prehliadka
Spojenie zoologickej a botanickej záhrady poskytuje skutočne veľký vizuálny a estetický zážitok. Zvieratám je vytvorené ich prirodzené domovské prostredie a mimo expozícií, výbehov a voliér môžeme vidieť bohatú prehliadku flóry, pričom každá rastlinka či stromček má svoju tabuľku s označením.Okrem toho sa v areáli nachádza mnoho náučných tabúľ o niektorých zvieratách, chove v zoo, vývoji druhov či iné zaujímavosti a tiež niekoľko elektronických informačných skriniek, kde je mini mapka oblasti, v ktorej práve ste, so zobrazenými živočíchmi a po výbere zvieratka vám porozpráva informácie o ňom. Prednáška je v niekoľkých jazykoch.
Samotné výbehy a expozície sú zabezpečené s mininom mreží, namiesto nich sú vytvorené prírodné prekážky (voda či drôty s elektrickým prúdom). Nič nám teda nebráni vo voľnom výhľade na zviera, maximálne to, že sa zvieratko schovalo do hustej vegetácie či skrýše. Určite je dobré, že sa má kam ukryť pred zvedavými návštevníkmi. Priznám sa, že keď sa nejedná o príliš mierumilovné zvieratá, prirodzené prekážky môžu byť celkom znervózňujúce,. Také levy skoro vyzerali, že ušli z klietky a aj keď si človek neskôr všimol, že ich od toho, aby si z nás spravili chutnú večeru, delia elektrické drôty, voda, vyvýšený breh nad ňou a ohrada, celkovo to vyzeralo celkom znepokojujúco. No na druhej strane, pohľad na voľne pohybujúceho sa leva bol skutočne impozantný a dôverujúc pracovníkom ZOO, hádam aj bezpečný. Ďalšia vec, ktorú človek len tak ľahko nevidí, bola, že v jednom výbehu spolu žili rôzne druhy. A nešlo len o rôzne druhy vtákov, ale napríklad aj o spojenie kopytníkov a pštrosov, pštrosov a kapybár, vtákov a opíc, nosáľov a svíň a tak ďalej. Keďže je zoo rozdelená podľa zoogeografických oblastí, žijú takto spolu aj vo svojom prirodzenom prostredí. Krásny pohľad bol na opice žijúce voľne na stromoch a iné. Za zmienku tiež stojí expozícia nočných zvierat, ktorá je zatemnená, čiže ich aktivitu môžeme pozorovať aj cez deň. Osobne ma potešili guerézy na stromoch, zaujímavé nočné živočíchy, veselí a nezbední nosáli a mnohé iné. Kompletný zoznam zvierat v zoo nájdete na ich oficiálnej stránke.

Iné atrakcie, občerstvenie.
Zoo ponúka rôzne prezentácie, verejné kŕmenie vybraných druhov, aktivity pre deti, podrobnosti nájdete opäť na ich oficiálnej stránke. Okrem toho v samotnom areáli ponúka niekoľko atrakcií pre deti. Hoci som si ich zvlášť zabudla všimnúť, pamäťám si aspoň rôzne preliezačky, vozenie na ťavách či koňoch, kŕmenie vtákov oficiálne predávanou potravou.
V ZOO je jedna “africká” (v úvodzovkách preto, že africké špeciality veľmi neponúkala, len mala africký vzhľad) reštaurácia ponúkajúca menšie porcie jedla za slušnú cenu s nápojom zadarmo, okrem toho niekoľko stánkov s občerstvením a po ceste pár automatov na nápoje. Hladní ani smädní nebudete, sadnúť si bolo tiež kde, navyše mnoho lavičiek bolo pod blahodárným tieňom stromov (čo v letných horúčavách isto oceníte).
V Zoo tiež nebola preľudnená a to bola sobota, pravda koniec mája nie je ešte tá pravá sezóna.

Lemury žijú voľne na stromoch

Celkový dojem
Ako som spomenula na začiatku, Zoo vysoko prekonala moje očakávania. Veru doteraz rozmyšľam, ktorá zaujme v mojom súkromnom rebríčku prvé miesto. Bol to zážitok pre oči aj dušu. Prechádzkami po záhrade sa dá stráviť celý deň a vždy sa nájde dôvod, prečo sa tam vrátiť znovu. Ja sa tam určite ešte vrátim.