Uverejnené 3. 7. 2005 na stránke www.mackysos.sk
Stručne sa dá povedať, že Cindy si zvykla rýchlo. Ona na nás, aj my na ňu. Po pár dňoch som si jednoducho nevedela prestaviť náš byt bez Cindy. Ako som už spomínala, je veľmi hravá a bolo vidieť, že jej chýba niekto, s kým by mohla vyvádzať. Snažila som sa zastúpiť túto rolu, ale pretože na mojich rukách začala veľmi rýchlo prevládať krvavočervená farba, nastalo intenzívne hľadanie mačacieho kamaráta. V tej dobe sa však po mladých mačkách akoby zem zľahla.
Cindy na svojom obľúbenom mieste
Počas svojho samotárstva stihla získať pár zvykov, ktoré po príchode Riška ustúpili do úzadia. Najmilším bola jej záľuba v kúpeľni. Zaujala ju hlavne tečúca voda. Ten pramienok stekajúci po umývadle sa jej veľmi páčil, no zároveň mal jednu nepríjemnú vlastnosť – bol mokrý. Vždy keď ho chcela preskúmať a náhodou sa nejakou časťou svojho tela dotkla vody, s prekvapeným výrazom sa stiahla do bezpečia. Nakoniec sa rozhodla pozorovať to čudo z bezpečnej vzdialenosti a tak nám pri umývaní zubov robila spoločníčku. Sedela na práčke a sledovala pramienok. Zamilovala si kúpeľňu ako celok a keď sme ju hľadali, mohli sme si byť viac ako istí, že ju tam nájdeme – vo vani, v umývadle, či na práčke.
Lina mi robi spoločnosť
Konečne sa na nás usmialo šťastie v podobe troch mladých štvornohých súrodencov, postupne vrátených od pôvodných majiteľov. Hneď sme si ich išli s priateľom pozrieť a zobrali sme so sebou aj Cindy, nech si vyberie. Tá si pravdaže nevybrala nikoho a ani my sme sa nevedeli rozhodnúť, nuž sme si späť odnášali o jednu mačku viac, ako sme pôvodne zamýšľali. „Nadstav“ mal trvať len dva dni, počas ktorých sme mali čas na rozmyslenie. Dvaja noví prišelci - Lina a Riško - si so Cindy vymenili role a namiesto toho, aby ona z pozície domácej terorizovala ich, boli drzí oni k nej. Okrem prskania sa našťastie vážne rozbroje nekonali a ráno prinieslo príjemnú zmenu. Cindy a Riško sa už nesmelo naháňali po byte. Riško si získal aj naše srdcia, rozhodli sme sa teda pre neho. Linka cestovala späť a teraz má už tiež nový domov.
Lina a Riško po prebdenej noci
Následne som sa mala presvedčiť, prečo všetci skúsení mačkári odporúčajú minimálne dve mačky. Ich zápasy vo voľnom štýle sa vždy začínajú nevinne, vzájomným olizovaním. To jedného z nich čoskoro prestane baviť a trošku hryzne. A zápas kombinovaný so šprintom, takzvaný dvojboj, sa môže začať. Riško zaútočí, Cindy sa zľakne a vyskočí pol metra do výšky. Vzápätí si uvedomí, že to nie je správanie hodné mačacej dámy a začne si dôstojne olizovať labku. Riško však nedá pokoj a o chvíľu je z nich klbko váľajúce sa po zemi. Z toho klbka sa následne stane ryšavo-bielotigrovaná čiara pohybujúca sa po byte s dupotom, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani menší slon.
Pózujúca Cindy
Vedia však byť aj ticho. Keď robia neplechu. Riško je v tom hotový majster. Hneď som si mohla myslieť, že z tých nevinne vyzerajúcich očí vykukujúcich z roztomilej tváričky bude sršať len šibalstvo. A ako sa v našom byte udomácňoval, jeho taktika sa zdokonaľovala. Najskôr si zvykol chodiť do drezu vyjedať z tanierov zvyšky jedla. Rinčanie tanierov ho vždy prezradilo a tak bol nútený hodovanie ukončiť potupným útekom pod vaňu či posteľ. Zvyšky jedla z tanierov však čoskoro začali byť pod jeho úroveň. Raz mi tak zjedol polovičku večere. Dva rožky s nátierkou som neprezieravo nechala v obývačke, zatiaľ čo som si odbehla do kuchyne po čaj. Keď som sa vrátila späť, pozrel na mňa od taniera, kde bol jeden nátierkový a jeden suchý rožok (nátierku zlízal), s výrazom „Jeden som ti nechal, ponúkni sa.“ Odvtedy si musíme každé jedlo pozorne strážiť.
Riško sa učí
Cindy naopak odmieta zjesť čokoľvek, čo neobsahuje vo veľkej miere mäso (tak aj skončili moje pokusy dávať jej mliečne výrobky, Riško má z nich zase hnačku), navyše to musí byť pekne dekoračne umiestnené v jej miske, nie ledabolo pohodené na tanieri. K ďalším Riškovým nerestiam patrí záľuba v smetiach (zvlášť ak obsahujú prázdne mačacie konzervy s nevylízanou šťavou či iné dobroty). Kým sme si nezvykli zatvárať igelitku so smeťami na noc do špajze, vítali nás ráno odpadky rozťahané po celej chodbe a zalizujúci sa Riško so svätožiarou na hlave.
Okrem toho rád loví moje nohy schované pod perinou, čo je celkom zábava, kým nenájde miesto, kde nie je perina, len návlečka a nezatne do mňa svoje ostré pazúriky. Dokonalosť jeho taktiky spočíva v tom, že vždy keď ho prichytím pri čine a jeho šance na útek sú nulové, pozrie na mňa s výrazom „Ako by som ja - milý, zlatý, roztomilý kocúrik - mohol niečo zlé vyparatiť?“ Dobre vie, že to na mňa zaberie a ja ho vyhreším len tak, aby sa nepovedalo a o chvíľu sa s ním budem zase maznať. Riško je veru riadny maznák, vždy sa mi snaží uvelebiť pod nosom, na hlave či chrbte.
Riško na svojej pozorovateľni
Aj Cindy zbožňuje hladkanie, no nesmiem to veľmi preháňať a hlavne ju zdvíhať. Keďže sa nemôže Riškovi vyrovnať v robení neplechy, snaží sa to dohnať aspoň v zavadzaní. Jednoducho nám obaja dávajú rôznymi spôsobmi najavo, ako mňa i môjho priateľa majú radi :-). Váľajú sa mi po mojich zošitoch a knihách keď sa učím, behajú po klávesnici a prispievajú tak svojimi slohovými výtvormi, motajú sa mi pod nohami, keď niekam idem a ja o nich pri tom zakopávam, či sa strkajú do všetkých možných i nemožných miest, miestečok a dier v byte. Vyberanie jedla z potravinovej skrine sa skladá z 3 etáp: 1. (najkratšie trvajúca) vybranie jedla zo skrine a položenie na kuchynskú linku, 2. vydurenie mačky zo skrine, ktorú chcem zavrieť, 3. vydurenie druhej mačky zo skrine, ktorá tam zaliezla, kým som vyháňala prvú mačku. Pri správnej konštelácii môže 2. a 3. etapa tvoriť nekonečný cyklus, ktorý sa dá ukončiť jedine tak, že skriňu zavriem aj s mačkou a keď ju o chvíľku otvorím, mačka odtiaľ vylezie dobrovoľne a veľmi rýchlo.
Podobných príhod je ešte viac a my vieme, že náš život bez tých dvoch príšerok by bol nekonečne prázdny a nudný. Máme ich veľmi radi.