Kto hľadá, nájde

Uverejnené 13. 4. 2005 na stránke www.mackysos.sk

Konečne ste sa odsťahovali do vlastného bytu. Zdieľate túto domácnosť ešte s niekoľkými ďalšími členmi, no stále máte pocit, že vám tam niečo chýba. Prídete na to, že je to nemá tvár (teda nemá len ako kedy :-) – zvieratko. To vás vždy vypočuje, uzná, ako vás zvyšok sveta nechápe, ale samo sa nikdy nebude sťažovať. O morčati si myslíte, že nedostatočne ocení vašu lásku, rybičky sú vhodné akurát ako estetický doplnok, vtáky sú príliš hlučné a púšťajú veľa peria, psa treba venčiť a neustále sa mu venovať. Potom ostáva už len jeden živočích, ktorý síce príde na vaše zavolanie, len keď sa mu chce, avšak dá sa pomaznať, rozmaznať a bude tvoriť plnohodnotného a nezávislého člena vašej rodiny. Áno, je to mačka.

To je moja posteľ!

Po tom, čo sa rozhodnete práve pre toto zvieratko, treba už len presvedčiť zvyšok domácnosti, že ste sa nezbláznili a že je to to posledné, čo vám chýba ku šťastiu. Niekedy to môže byť úloha nemožná, no môj priateľ našťastie k mačkám celkom inklinoval. Stačilo mi nahodiť len prosebný výraz a bolo. Hneď, ako sme toto rozhodnutie dali na známosť okoliu, zlietli sa na nás ako supy rôzne “dobré mienené rady” od našich kamarátov, aká je mačka potvora, ako budeme mať všade chlpy, nebude nás poslúchať a robiť len zlobu... Ja, ktorá som mala preštudovaný kopec odbornej literatúry o mačkách ( a aj tieto stránky), som vedela svoje. Tak som sa len mlčky usmievala a ukľudňovala priateľa. Nákup mačacieho vybavenia nám zabral deň a potom ostávala už len tá najdôležitejšia vec – výber samotnej mačky.

To môže byť úloha jednoduchá alebo zložitá – záleží na vašich požiadavkách. Je pekné si na začiatku povedať: chcem ryšavú mačku s čiernymi uškami, bielym golierom a labkami. No ak si nevyberáte mačku podľa toho, aby sa vám sfarbením hodila do obývačky (lebo aj takí ľudia, žiaľ, sú), skončíte väčšinou pri nejakej úplne inej. Ja som chcela buď jednu prítulnú samotárku, ku ktorej už ďalšiu mačku netreba, alebo dve spoločenské, na seba zvyknuté, aby som nemusela k jednej časom navykať ďalšiu. Najlepšie viacfarebnú, aj keď to zase taká nutná podmienka nebola.

Cindy ležiaca, spiaca...

Kde vyberať? V Bratislave sú dva útulky, ktoré sa starajú (aj) o mačky, ďalej niekoľko domácich depozitov, na týchto stránkach nájdete tiež množstvo úžasných mačičiek väčšinou práve zo spomínaných útulkov a depozitov, ktoré čakajú len a len na vás. My sme začali najskôr tými útulkami. Po chvíľke hľadania sme našli Slobodu zvierat. Pri vchode nás vítali dve zlatučké čierne šteniatka, až som začala pochybovať, či som si tam naozaj prišla pre mačku :-) Tých tam mali šesť, z toho tri čakajúce na doliečenie alebo očkovanie. Zvyšné tri boli pripravené na adopciu. Mačku sme ale chceli až o týždeň, po Veľkej noci, prišli sme len zistiť, aká je situácia. Tigrovaná a čierna mačička v karanténe na nás síce srdcervúco mávali labkou cez mreže, ale išli sme sa pozrieť aj na tie zdravé. Bola tam Deisy, bielo-tigrovaná krásna mačička, veľmi plachá, k človeku sa nepriblížila na viac ako niekoľko metrov, s mačkami sa však znášala celkom dobre. Ktovie, čo všetko prežila. Okrem nej tam bola hnedá tigrovaná mačka, kľudná a prítulná, vyznávajúca heslo “Daj ma kam chceš, len ma ticho polož.” Bola vážne zlatá, ale my sme chceli niekoho živšieho. Takým bol posledný kocúrik, bielo-tigrovaný, výmyselník, pre ktorého bolo maznanie sa asi príliš nudné. Skoro sme si ho aj rezervovali, no nakoniec sme si povedali, čím viac mačiek uvidíme, tým lepšie.

Komu je lepšie?

Preto sme sa rozhodli navštíviť Prvý bratislavský útulok. Prišli sme žiaľ neskoro, a tak nás už neprijali, vraj je najlepšie návštevu dopredu dohodnúť telefonicky. Mysleli sme, že tým naše hľadanie pre ten týždeň končí a budeme pokračovať až ten ďalší, kedy si už budeme môcť mačičku aj zobrať. Avšak e-mail od pani Dr. Neumannovej ma upozornil na jednu bielo-tigrovanú mačku, ktorú som síce videla predtým v ponuke MačkySOS, no išla jedným okom dnu a druhým von. Až po tom e-maili som si ju všimla pozornejšie a zdala sa byť naozaj zlatá, možno akurát ako stvorená pre mňa :-) Dohodla som teda na ďalší deň návštevu. Prišli sme, mačička neutekala hneď od nás zhrozená našimi telesnými schránkami. Práve naopak, pritúlila sa, pomaznala a chcela sa hrať. Akoby si vravela: “Na to, že sú to ľudia, ujdú. Ak ma budú dobre kŕmiť a maznať, tak prečo nie?”. Bolo to naozaj zlaté, krásne, hravé, prítulné stvorenie. Uplne zamilovane som povedala: “Áno, práve túto mačičku sme hľadali, to je tá správna pre nás, hneď ako sa vrátime z Veľkej noci, zoberieme si ju.” A tak sa k nám dostala Cindy. Je to veselá, spoločenská mačička, čaká ma teda presne to, čomu som sa na začiatku chcela vyhnúť – zháňanie mačacieho kamaráta pre ňu a hlavne ich privykanie na seba.

Ako si Cindy zvykala na nový domov, čo sa z nej vykľulo, o hľadaní jej spoločníka a ich vzájomnom navykaní si môžete prečítať v ďalšom článku.