Jerseyskú Zoo založil v roku 1959 Gerald Durrell. V tej dobe boli Zoo len akési zábavné parky, kde nešlo o nič iné, len za peniaze ukazovať návštevníkom zvieratá, ktoré v nevyhovujúcich podmienkach často hynuli a boli pravidelne dopĺňané ďalšími z prírody. No Durrell prišiel s myšlienkou spraviť zo Zoo vedeckú a vzdelávaciu inštitúciu, ktorá sa bude starať o rozmnožovanie vymierajúcich druhov, o ich štúdium, školenie ľudí v konzervátorskej činnosti a oboznamovanie verejnosti o všetkých týchto aktivitách. Zvieratá tu mali byť ubytované v priestoroch čo najviac podobným ich prirodzenému prostrediu, ktoré by plne spĺňali požiadavky na plnohodnotný život. A hlavne, nemalo by ísť o “bežné” zvieratá, ale o tie ohrozené, vymierajúce, či na pokraji vyhynutia.. Pozrime sa spolu, nakoľko sa mu tento sen podarilo splniť.
Vstup do Zoo
Všeobecný prehľad
Vstupné do Zoo nie je nízke, stojí 11,50 ₤ pre dospelého, 8,50 ₤ pre študenta od 17 do 22 rokov a 7,40 ₤ pre dieťa od 4 do 16 rokov. No je to pre zvieratá a pri prechádzke zistíte, že s vašimi peniazmi je nakladané naozaj dobre.
Podobne ako pár iných Zoo, je aj táto zároveň botanickou záhradou, kde sa dá vidieť niekoľko vzácnych rastlín a stromov, ktoré okrem skrášlenia slúžia ako kúsok domovského prostredia pre ubytovaných živočíchov. Samotné výbehy sú potešenie pre oko aj srdce. Jednak sú krásne upravené, s množstvom zelene, preliezok, hračiek, ale hlavne je vidieť, že zvieratá sú v nich šťastné. Ak neveríte, že zvieratá môžu byť šťastné v zajatí, príďte sa sem pozrieť a presvedčíte sa na vlastné oči. Proti nude sa bojuje prostredníctvom mnohých podnetov v príbytku, vrátane rôznych šplhacích stromov, konárov, povrazov, hračiek, príslušníkov rovnakého druhu i potravou rozmiestnenou tak, aby ju mohli priebežne hľadať celý deň. Pri každom popise zvieraťa sú tiež hodiny, ktoré ukazujú, nakoľko je zviera ohrozené. Priebežne sú po Zoo rozmiestňované tabuľky ukazujúce úspechy Zoo v rozmnožovaní ohrozených druhov.
V letnej sezóne sa tu konajú “Animal talks”, ako je to napokon zvykom aj inde. Vo vybraných časoch sa pri rôznych klietkach konajú rozhovory, kedy ošetrovatelia kŕmia zvieratá a rozprávajú o nich zaujímavosti, pričom návštevníci môžu klásť svoje otázky.
Medveď okuliarnatý, jediný medveď žijúci v Južnej Amerike
Jednotlivé expozície
First Impressions
Pri vchode víta návštevníkov socha Geralda Durrella, zobrazujúca jeho poslednú expedíciu na Madagaskar a exhibícia s priliehavým názvom First Impressions (prvé dojmy). Tu sa nachádza vzácny medveď okuliarnatý, nosáliky červené a vydry malé.
Medveď okuliarnatý (Tremarctos ornatus)
Je jediný medveď žijúci v Južnej Amerike. Kedysi bol lovený najmä farmármi, ktorým ničil úrodu, no v súčasnosti jeho najväčšiu hrozbu predstavuje rastúci ázijský trh s obrovským dopytom po jeho pečienke, žlč ktorej sa využíva v medicínskych výrobkoch. V červenej knihe IUCN je označený ako Vulnerable (zraniteľný).
Nosáľ červený (Nasua nasua)
Tieto zvieratká patriace do čeľade medvedíkovitých a takisto pochádzajúce z Južnej Ameriky, som si obľúbila hneď, ako som ich prvý krát uvidela v Plzenskej Zoo. Sú to takí malí zbojníci, ktorí radi trávia celý deň vymýšlaním lotrovín. Pozorovať ich je skutočne zážitok.
Vydra malá (Amblonyx cinereus)
Podobne to platí aj pre tieto vodné živočíchy, ktoré radi predvádzajú svoje umenie potápať sa vo vode. Malé šelmičky majú domov od južnej Indie po južnú Čínu a hoci sami nie sú ohrozené, používajú sa ako študijný model pre im podobné, ohrozené druhy.
Vnútri budovy, kde sú zimné klietky pre spomínané zvieratá, sú tiež informačné tabule vysvetľujúce konzervátorskú činnosť ako takú i konkrétne aktivity Durrell Wildlife Conservation Trust.
Jewels of the Forest
V tejto nádhernej krytej exhbícii, kde si budete pripadať ako v pralese, si môžete vyskúšať hru na vtáčieho detektíva. Pri vchode dostanete papier s obrázkami a krátkym popisom ubytovaných vtáčich druhov. Tie voľne poletujú po stromoch a vy si môžete sadnúť a spoznávať, ktorý je ktorý.
Aj keď to tak nevyzerá, táto modrá šípová žabka patrí k najjedovatejším na svete.
Zdroj: http://atomicfish.smugmug.com/photos/9514888-S.jpg
Gaherty Reptile and Amhibian Conservation Centre
V časti určenej verejnosti sa dajú pozorovať rôzne vzácne plazy a obojživelníky, v časti bežne neprístupnej návštevníkom sa zamestnanci Zoo starajú o rozmnožovanie plazov a o ich potomkov.
K vizuálne najvýraznejším patria tzv. “šípové žabky”, čo sú jedovaté žabky pochádzajúce z pralesov Južnej a Strednej Ameriky. Všetky majú krásne a výrazné sfarbenie a sú malé asi ako naša rosnička. Jed sa im dostáva do tela požieraním toxínov a v závislosti od toho, čo jedia v zajatí, tu môžu a nemusia byť jedovaté. V Zoo žije niekoľko druhov, napríklad Blue poison dart frog (Dendrobates azureus) a Golden poison dart frog (Phyllobates terribilis).
Tieto dva druhy patria k najjedovatejším z jedovatých žabiek, ktoré už samy osebe patria k tým najjedovatejším živočíchom. Názov “šípové žabky” je odvodený od toho, že Indiáni si ich lovia v pralesoch a vyrábajú z nich jed na šípy. Lapenú žabku nastoknú na palicu a hodia do ohňa, kde sa z nich uvoľňuje jed. V súčasnosti sú ohrozené aj úbytkom pralesov, kde žijú, preto modrá žabka patrí podľa červenej listiny k zraniteľným a zlatá dokonca k ohrozeným (endangered)
Z plazov sa snažia napríklad o záchranu leguána karibského (Iguana delicatissima), či niekoľkých druhov z ostrova Maurícius. Zaujímavosťou je, že nie sú ohrozené len stratou ich prirodzeného prostredia či lovom, ale aj krížením s im podobnými druhmi.
Tamarín fúzatý pripomína svojimi fúzmi Mikuláša
Zdroj: http://www.aalborg-zoo.dk/images/dyr/Kejsertamarin.jpg.JPG
Tamaríny a kosmáče
Tamaríny tvoria v Zoo veľmi kompletnú zbierku. Nájdeme tu levíka zlatého (Leontopithecus rosalia), levíka zlatohlavého (Leontopithecus chrysomelas), levíka čierneho (Leontopithecus chrysopygus), tamarína dvojfarebného (Saguinus b. bicolor), tamarína pinčieho (Saguinus oedipus), tamarína skákavého (Callimico goeldi), kosmáča striebristého (Callithrix argentata) či kosmáča Geoffroyovho (Callithrix geoffroyi).
Tieto drápkaté opičky z Južnej Ameriky sú vo svojej domovine ohrozované najmä úbytkom dažďového pralesa, kde žijú. Sú to malé a veľmi milé stvorenia, ktoré radi predvádzajú na konároch stromov rôzne kúsky. Mnohé z nich majú vznešený kráľovský vzhľad (najmä levíky), iné vyzerajú, nazvime to, trošku smiešne (viď tamarín fúzatý - Saguinus imperator). Časť z nich je umiestnená v početných priestranných voliérach plných vegetácie, časť z nich žije v priestore, z ktorého sa môžu voľne pohybovať po celej Zoo. Väčšinu času ale strávia vo svojej ohrade, pretože tam nájdu všetko, čo potrebujú. Tieto tamaríny sú určené na opätovné vypustenie do prírody.
Ya Kwanza si stráži svoje teritórium
Primáty
Gorila nížinná (gorilla g. gorilla)
V Zoo sa nachádza jej západný poddruh.
Jambo, N'Pongo a Nandi, prví obyvatelia gorilieho výbehu, boli skutočnými osobnosťami. Žiaľ, Jambo pred pár rokmi náhle zomrel na srdcovú chorobu, zanechajúc po sebe kopu potomkov, smútiacich priaznivcov a slávnu príhodu, kedy do výbehu spadol chlapec, a namiesto toho, aby bol Jambo na neho agresívny, snažil sa pred ním ochrániť zvyšok svojej skupiny. Na jeho pamiatku stojí neďaleko výbehu majestátna Jambova socha. Za nástupcu bol vybraný Ya Kwanza a verme, že bude rovnako úspešný. Napokon, po výbehu sa už preháňa malá gorilka. V goriliom dome okrem zimnej ubytovne nájdeme mnoho informácii o gorilách, vrátane rodokmeňa či článkoch o Jambovi. V červenej listine sú tieto nádherné primáty označené ako ohrozené.
Orangutani a giboni
Spája ich spoločný – aj keď oddelený – výbeh a príslušnosť k ázijským opiciam.
Orangutan sundský (Pongo pygmaeus)
Tento jediný druh orangutana je rozšírený na ostrovoch Sumatra a Borneo, pričom ten zo Sumatry, prítomný v Jerseyskej Zoo, je o niečo viacej vzácny (obaja figurujú na červenej listine pod označením “ohrozený”). V Zoo majú k dispozícii obrovský výbeh, kde sa môžu vyšantiť do sýtosti a získať zručnosti, aké by mali aj vo svojom domovskom pralese. Orangutanský domček obklopujú rôzne tabule, vyzývajúce k ochrane orangutanov i iných sumatranských druhov. Smutné je, že napriek papierovej ochrane patria orangutanie bábätká k obľúbeným domácim zvieratkám. Ak ho chcú ľudia získať, musia najskôr zabiť jeho mamu, navyše zvykne prežiť len jedno z piatich ulovených opičiek. Zvyšné zahynú kvôli zlej starostlivosti či smútku za mamou. Nehovoriac o tom, že mnohé časti ich tela sa používajú ako suveníry (to pravda nepatrí len o orangutanoch). Malajský preklad výrazu orang-utan - “pán lesa” - sa tak stáva skôr iróniou.
Giboni lar na svojom ihrisku
Gibon lar (Hylobates lar)
On je pôvodcom nášho najveselšieho zážitku zo Zoo. Ako som už spomenula, výbeh pre orangutany a gibony je jeden veľký výbeh rozdelený na viac častí, takže opice sú blízko seba. V čase, keď sme tam boli, sa akurát konal “Animal talk” s orangutanmi, takže tam stála pracovníčka Zoo a niečo o nich vysvetľovala, okolo stál dosť veľký hlúčik ľudí. Vtedy sa giboní samec rozhodol, že je ten správny čas trošku tú prednášku spestriť. A tak začal húkať, poskakovať na mieste, robiť povrazolezca. Dopadlo to tak, že zachvíľku boli všetci otočení smerom k nemu. Nechcela by som poznať myšlienky zamestnankyne v tej chvíli.
Giboni žijú v južnej Ázii a na Sundských ostrovoch. V súčasnosti sú ohrozované najmä vyrubovaním lesov, ďalej lovením pre mäso i na predaj ako domáce zvieratá. Červená listina ich označuje ako nižšie riziko vyhynutia (lower risk).
Zvieratá Madagaskaru
Lemuri
Patria k nižším primátom a nájdeme ich len na spomínanom ostrove. Tým, že bol Madagaskar tak dlho separovaný od Afriky, vyvinula sa na ňom špecifická fauna a flóra, ktorú nenájdeme nikde inde. Žiaľ, rozširovaním populácie sa bezhlavo vyklčujú pralesy jednak pre obydlia, jednak pre poľnohospodárstvo, nuž sa lemuri rýchlo dostali na červenú listinu. V súčasnosti si vláda Madagaskaru uvedomila dôležitosť ochrany lemurov a ustanovila rozmnožovacie centrá pre tieto zvieratá.
V Zoo nájdeme lemurov kata (Lemur catta), lemura vari čiernobieleho (Varecia v. variegata), lemura vari červeného (Varecia variegata rubra), či lemura šedého (Hapalemur griseus).
Na svoj vzhľaď ksukol chvostnatý alias aye-aye kruto dopláca
Zdroj:
http://csm.jmu.edu/biology/wunderre/primate_primer/pictures/Prosimians/ayeaye2.jpg
Ksukol chvostnatý (Daubentonia madagascariensis)
Toto zviera s podivným názvom a ešte podivnejším výzorom patrí tiež k primátom (je to v podstate zvláštne špecializovaný druh lemura) a bolo hlavným cieľom poslednej Durrellovej expedície v roku 1990. Vtedy so súhlasom madagaskarskej vlády chytili 6 jedincov, ktoré teraz tvoria základ rozmnožovacieho programu Jerseyskej Zoo.
Ksukol patrí k najohrozenejším zvieratám na svete. Hynie nielen kvôli úbytku jeho domovského prostredia, teda lesov, ale aj preto, že pre Madagaskarčanov toto zviera znamená smolu a nešťastie, takže ho zabíjajú hneď, ako ho uvidia. Za túto poveru “vďačí” najmä svojmu vzhľadu. Vyzerá ako kríženec netopiera, lemura a ešte niečoho veľmi podivného. Navyše má jeden prst na každej ruke tenký ako kosť, slúži mu na vyberanie hmyzu zo špár stromov. K rozšíreniu jeho počtu nepridáva ani fakt, že sa rozmnožuje len raz za dva až tri roky.
V Jerseyskej Zoo má príbytok prispôsobený svojmu nočnému životu, to znamená, že cez deň je tam tma, aby si aj návštevníci mohli vychutnať tohto ojedinelého živočícha. Videli sme ho a trochu mi to pripomínalo stretnutie s duchom. V každom prípade to bol veľmi silný zážitok.
Iné cicavce
Surikata (Suricata suricata)
Jeden z mojich najväčších obľúbencov spomedzi zvierat chovaných v Zoo. Veľmi roztomilé zvieratá z južnej Afriky, ktoré celý deň strávia hľadaním potravy, klbčením, hraním. Jeden vždy stojí na stráži (doslovne) a striehne, či nehrozí nebezpečenstvo. Sú to malé šelmičky, ktoré zvyknú hrýzť, aj keď sú pomerne skrotené. Nie sú ohrozené, dôvod ich prítomnosti v Zoo je ten, že slúžia pre podrobné štúdium, ktoré má byt neskôr využité pri chove ich ohrozenejšieho príbuzného - mungovca desaťpásového (Mungotictis decemlineata).
Netopiere kaloň komorský (Pteropus livingstonii) a kaloň rodriguezský (Pteropus rodricensis)
V klietkach si viseli veľmi milo, semtam sa niektorý preletel :-) Tieto netopiere sa živia ovocím a pri ich príbytku bola tabuľa vyvracajúca niekoľko mýtov o netopieroch. Nie, netopiere sa vám naozaj nezamotajú do vlasov. Pomocou svojho radaru sa dokážu dobre pohybovať aj v malom uzavretom priestore. Krvou sa živí len pár druhov z niekoľkých desiatok, väčšina sa živí hmyzom, niektoré – napríklad tieto – ovocím.
Oba druhy sú kriticky ohrozené.
Vlk hrivnatý vyzerá ako kríženec vlka s líškou, býva veľmi plachý
Zdroj: http://www.lioncrusher.com/images/manedwolf1.jpg
Vlk hrivnatý (Chrysocyon brachyurus)
Doteraz ma mrzí, že som ho neuvidela na vlastné oči. Vyzerá ako kríženec vlka s líškou, má veľmi dlhé nohy. Podľa slov zamestnancov sa dá vidieť hlavne v období kŕmenia, vtedy sme tam žiaľ neboli. Červená listina ho charakterizuje ako “blízko ohrozenia”, to znamená, že aj keď momentálne vyslovene ohrozený nie je, môže sa tak veľmi rýchlo stať.
Vtáky
Vtáčie exhibície patria medzi najkrajšie v ZOO. Lagúny s množstvom zelene, stromy, kríky kvety, vodopády a medzi nimi pestrofarebné vtáky: čílske plameniaky, rôzne druhy kačíc a husí, žeriavy, bažanty..
Vtáky ostrova Mauricius
Dront maurícijský (Raphus cucullatus)
Kedysi žil na tomto ostrove v hojnom počte veľký nelietavý vták. Žil si tu spokojne až do doby, kým sa sem nepriplavili Európania. Títo ho zabíjali pre mäso, zvieratá, ktoré so sebou priniesli, rabovali jeho hniezda s mláďatami. Definitívne vyhynul v roku 1693. Od jeho objavenia po zánik uplynulo 94 rokov..
Durrell Wildlife Conservation Trust si ho zvolilo za svoj symbol. Hoci už nemôže zachrániť jeho, snaží sa zabrániť, aby iné vtáky z tohoto ostrova mali podobý osud.
Dront maurícijský, symbol Durrell Wildlife Conservation Trust
Holub ružový (Nesoenas mayeri)
Najvácnejší a najohrozenejší druh holuba. V roku 1979 tu bolo len 20 týchto vtákov, keď sa maurícijská vláda zobudila a ustanovila rozmnožovací program, do ktorého bol zahrnutý aj Trust. O 15 rokov neskôr sa vrátil Gerald Durrell na ostrov, aby osobne vypustil do chráneného parku niekoľko týchto holubov späť na slobodu.
Sokol bodkovaný (Falco punctatus)
Má ešte pohnutejší osud ako ružový holub, v sedemdesiatych rokoch pozostával už len z šiestich kusov. V súčasnosti, aj vďaka úspešnému rozmnožovaniu v Jerseyskej Zoo, je už mimo kritického ohrozenia. Na červnenej listine stále figuruje ako zraniteľný.
A to ešte nie je všetko...
Trust funguje ako miniuniverzita, kde školia ľudí z celého sveta, aby sa vo svojej domovine starali o ochranu a rozmnožovanie ohrozených druhov. Je tu Dodo Club, kde sa deti do 16 rokov môžu učiť spoznávať zvieratá a správne s nimi zaobchádzať. Zvláštnosťou je organická farma, v ktorej si pestujú niekoľko druhov rastlín ako krmivo pre zvieratá, pravdaže bez chemických prísad. Samozrejmosťou je veterinárna nemocnica či výskum vo veterinárnom laboratóriu.
Úroda na organickej farme
Celkový dojem
Myslím, že podoba, v akej sa dnes Jerseyská Zoo i Trust nachádza, ďaleko prekročila najsmelšie Durrellove sny. Môcť sa po nej prechádzať znamenalo splnenie môjho obrovského sna a bol to zážitok na celý život. Je to útočisko pre zvieratá, kde sa môžu cítiť šťastne a bezpečne, keď už pre nich nie je miesto v ich rodnej domovine. Zoo prezentujú pod heslom “Zoo, ktorá nie je Zoo”, no zároveň túžbou pracovníkov je, aby takto vyzerali všetky zoologické záhrady. Mojou tiež..
Ak vás úspechy Durrell Wildlife Conservation Trust nadchli a chcete im pomôcť, na stránke .. nájdete niekoľko možností, ako na to – stať sa členom, adoptovať si zviera, propagovaním a mnoho iných..
Slová na záver
Ako podklad pre tento článok som použila brožúrku “Jersey Zoo”, ktorá sa dá kúpiť pri vstupe. K anglickým a latinským názvom som sa snažila nájsť adekvátne slovenské. Nie vždy to bolo ľahké a jednoznačné, preto som buď ponechala len anglický, alebo sa snažila vybrať ten “najsprávnejší” slovenský. Ak som sa niekde pomýlila, prosím, opravte ma.
Pozdrav na záver